Adrenalínové letiská a dráhy sveta

Letisko Funchal, Madeira

Portugalský ostrov ležiaci neďaleko Maroka je v posledných rokoch obľúbenou turistickou destináciou.  Ostrov je v posledných rokoch obľúbenou destináciou, ktorú preslávil napríklad jeho azda najslávnejší rodák, futbalista Cristiano Ronaldo. Niet divu. Madeira má niekoľko prezývok, napríklad farebný raj, alebo ostrov večnej jari.  Predtým, ako sa dostanete do tohto raja, však musíte adrenalínovo pristáť na miestnom letisku. Letisko Funchal prijíma len letecké spoločnosti, ktoré majú licenciu od portugalského úradu pre civilné letectvo. Tieto letecké spoločnosti musia mať aj špeciálne vyškolených pilotov, ktorí môžu pristávať na tomto letisku. Dráha je tu extrémne náročná a právom sa zaraďuje medzi najnebezpečnejšie na svete. Letisko na Madeire je z jednej strany obklopené vysokými útesmi a z druhej strany pobrežím Atlantického oceánu. To všetko spôsobuje silný vietor, a teda veľmi časté a silné turbulencie. To často vedie k tomu, že pilotovi sa podarí pristáť až na druhý alebo tretí pokus. Niekedy je dokonca potrebné pristáť na náhradnom letisku.

Napríklad v lete 2017 extrémny vietor spôsobil, že lietadlo niekoľko hodín krúžilo nad ostrovom, a nakoniec musel byť aj tak odklonené na náhradné letisko. Funchal bolo zaradené do prevádzky v roku 1964. Dráha potom merala len 1 600 metrov. V roku 1977 však došlo k tragickej nehode, keď jeden z jedno z lietadiel nedokázalo včas zastaviť a narazilo do kamenného stĺpa.  V tom čase zomrelo 130 ľudí. Preto bola pristávacia dráha predĺžená o 200 metrov a začiatkom roku 2000 bola dráha ďalej upravená na súčasnú dĺžku 2 700 metrov. Na rozšírení sa podieľala aj Európska únia, ktorá do obnovy investovala stovky miliónov eur. Koniec dráhy bol postavený nad úrovňou mora. Podopiera ho železobetónový most, ktorý nad vodou drží 180 stĺpov.

Medzinárodné letisko Gibraltár, Gibraltár

Hoci Gibraltár patrí Spojenému kráľovstvu, nachádza sa na juhu Pyrenejského polostrova v tesnej blízkosti španielskej Andalúzie, ktorá je obľúbenou turistickou destináciou.

Miestna skala sa už dlho považuje za bránu do Stredozemného mora. Ak sa však rozhodnete toto miesto navštíviť, pripravte sa na poriadny adrenalín na miestnom letisku. Medzinárodné letisko Gibraltár bolo odborníkmi vyhodnotené ako piate najnebezpečnejšie letisko na svete a najnebezpečnejšie v Európe. Dráha je zo všetkých strán obklopená morom a je veľmi krátka.  Pilot musí zastaviť stroj vo výške len 1 829 metrov. V opačnom prípade stroj skončí v mori. A aby toho nebolo málo, letisko prechádza cez najrušnejšiu cestu v krajine. Z času na čas musia autá zastaviť, aby dali prednosť pristávajúcim alebo štartujúcim lietadlám. Letisko Gibraltár bolo vybudované počas druhej svetovej vojny a slúžilo ako vojenské letisko. Kráľovské letectvo ho používa dodnes. Dnes sa však letisko využíva aj na civilné lety, hoci ich je len niekoľko desiatok týždenne. Najčastejšie lety odtiaľto sú do Spojeného kráľovstva.

Medzinárodné letisko princeznej Juliany, Svätý Martin

V Karibiku 250 kilometrov od známejšieho Portorika je ostrov Svätý Martin, ktorý je súčasťou súostrovia Malé Antily. Ostrov je rozdelený na holandskú

a francúzsku časť. Jednou z najznámejších oblastí ostrova je pláž Maho, ktorá sa nachádza hneď vedľa pristávacej dráhy medzinárodného letiska. Lietadlá tu  prelietajú doslova tesne nad hlavami turistov. Tento fenomén je jedným z dôvodov, prečo si pláž získala popularitu. Letisko bolo postavené v roku 1942 a najprv slúžilo ako vojenské letisko. Už o rok neskôr sa zmenilo na civilné letisko. Dráha je dlhá 2 180 metrov a je určená pre malé a stredne veľké lietadlá. Ale stále je to miesto, kde dokážu lietať veľké lietadlá, ako sú Boeing 747 a Airbus A340. Hlavne preto, že ostrov ročne navštívi viac ako milión turistov. Kvôli krátkej dráhe lietadlá lietajú čo najnižšie, aby pristáli hneď na začiatku dráhy.  Mnohí turisti majú dojem, že skáču, akoby lietadlo malo pristáť priamo na pláži. Blízkosť letiska a pláže predstavuje veľké riziko. Na pláži sú umiestnené bezpečnostné značky, ktoré turistov varujú pred nárazmi vetra spôsobenými prúdovými motormi. Jedným z problémov je, že ľudia môžu byť odhodení do vody. Niektorí turistickí sprievodcovia priamo upozorňujú, že pri štarte lietadla všade lieta piesok a ich veci. Napriek tomu je o túto pláž obrovský záujem. Všetky miestne reštaurácie a bary majú viditeľne vyvesený rozpis odchodov a príchodov.

Letisko Paro, Bhután

Krajinou, o ktorej u nás nepočujeme príliš často, je Bhutánske kráľovstvo, ktoré susedí s Indiou. Ak sem niekedy pocestujete, vedzte, že miestne letisko patrí k najextrémnejším na svete. Nielen dĺžkou pristávacej dráhy, ale aj jej umiestnením, keďže letisko obklopujú obrovské Himaláje. Preto asi nikoho neprekvapí, že na miestne letisko môže lietať len niekoľko pilotov na svete. Letisko Paro má jeden terminál a jednu asfaltovú pristávaciu dráhu, ktorá meria len 1 964 metrov. Pristátie je tu mimoriadne náročné a piloti, ktorí sú na to vycvičení, sa dajú počítať iba na desiatky. Z jednej strany sa rúti divoká rieka Paro Chhu, okolo ktorej sa týčia viac ako päťtisícové Himaláje. Nič pre slabé povahy. Aj z tohto dôvodu je letisko v prevádzke len počas dňa a za dobrých poveternostných podmienok. Do roku 2011 sem lietala len jedna letecká spoločnosť. V tom čase mohlo na toto letisko lietať len 8 pilotov.

Letisko Barra, Škótsko 

Jedným z ostrovov patriacich Škótsku je Barra. Je to ostrov, ktorý je súčasťou súostrovia Vonkajšie Hebridy. Barra má rozlohu len 60 km2 a žije tu len 1 000 stálych obyvateľov.  Napriek tomu má tento ostrov vlastné letisko, ktoré však prijíma len malé lietadlá. Dostanete sa sem len z dvoch miest: Glasgowa a Benbeculy. Toto letisko je zároveň jedným z najextrémnejších na svete. Časť pristávacej dráhy sa nachádza na piesočnatej pláži. Preto sa miestna letová prevádzka riadi prílivom a odlivom. Pri prílive je pristávacia dráha pod vodou. Letisko Barra je v prevádzke už viac ako 80 rokov. Sú tu tri dráhy a ich konce sú označené drevenými stĺpmi. Letisko nemá licenciu na nočnú prevádzku. V prípade núdze tu však lietadlá stále lietajú aj v noci. V takom prípade sa piloti riadia svetlami automobilov, ktoré osvetľujú pristávacie dráhy, alebo používajú na orientáciu reflexné značky umiestnené na pláži. V záujme bezpečnosti ľudí sú na pláži nainštalované bezpečnostné značky, ktoré upozorňujú, aby sa ľudia nezdržiavali na pláži počas letiskových hodín.

Letisko Lukla, Nepál

Nepál je v súčasnosti pre mnohých dobrodruhov stále trochu exotickou, ale nie úplne nezvyčajnou destináciou. Považuje sa tiež za bránu do Himalájí. Prílet na letisko Lukla je skutočný adrenalín. To isté sa dá povedať aj o odlete z tohto malého letiska. Do dediny Lukla, ktorá leží vo výške 2 860 metrov nad morom, nevedie žiadna cesta. Dostanete sa sem len lietadlom. Sem smerujú všetky expedície na Mount Everest. Súvisí to s tým, že všetci obyvatelia dediny sú Šerpovia. Miestne letisko sa považuje za jedno z najnebezpečnejších na svete. V mnohých rebríčkoch je dokonca na samom vrchole. Želám si, aby to tak nebolo. Počasie je veľmi premenlivé a letisko sa nachádza medzi vysokými horskými štítmi. Pilot má minimálny manévrovací priestor. Dĺžka dráhy je tiež extrémna, len 460 metrov. A je to do kopca. Na konci dráhy je skalný masív. Pri štarte to nie je o nič lepšie. V opačnom smere dráhy sa nachádza priepasť. V oboch prípadoch, pri pristávaní aj vzlietaní, majú piloti k dispozícii len jeden pokus.

Letisko Engadin, Svätý Moric, Švajčiarsko

Svätý Moritz je rajom medzi lyžiarskymi strediskami. Práve sem sa na zimnú dovolenku vydávajú najbohatšie a najznámejšie osobnosti. Predtým, ako sa vydajú na zjazdovku, však musia pristáť na letisku Samedan, najvyššie položené letisko v Európe. Samedan (alebo Engadin) bolo vybudované ako regionálne letisko na konci druhej svetovej vojny, asi päť kilometrov od Svätého Mórica. Nie je to letisko s pevným letovým poriadkom. Využívajú ho najmä súkromné lietadlá. Letisko z tohto dôvodu nemá riadenie letovej prevádzky. Jediná pristávacia dráha je dlhá 1800 metrov. To však nie je jediná nástraha, ktorá na pilotov čaká. Musia kľučkovať medzi pohoriami, ktoré sa týčia do výšky takmer 4 000 metrov nad morom.  Medzi ďalšie komplikácie patrí silný vietor, sneh a iné vrtochy počasia, ktoré znamenajú, že lietadlo nemôže pristáť a musí byť presmerované na jedno z ostatných letísk v oblasti. Na druhej strane, s čím piloti nemajú problémy, je zlá viditeľnosť - St. Moritz deklaruje 322 slnečných dní v roku.

Letisko Courchevel, Francúzsko

Courchevel je jednou z najluxusnejších lyžiarskych oblastí vo francúzskych Alpách. Je súčasťou lyžiarskej oblasti Three Valleys, jednej z najväčších na svete. Lyžiarske stredisko sa nachádza v nadmorskej výške 1747 metrov. Priamo medzi zjazdovkami sa nachádza miestne letisko Courchevel, ktoré sa tiež radí medzi najťažšie na svete.  Každý pilot, ktorý chce pristáť na tomto letisku, musí mať špeciálny preukaz pilota horských lietadiel. Ak od posledného pristátia uplynulo viac ako šesť mesiacov, pilot sa musí preškoliť s inštruktorom.  Takto zložité je miestne letisko. Vzhľadom na svoju veľkosť a polohu nie je toto letisko určené pre veľké dopravné lietadlá, ale aj malé stroje tu majú problémy. Dráha je dlhá len 585 metrov a má sklon 18,5 stupňa. Na rozdiel od iných horských letísk tu nie je vybudovaná umelá vzletová a pristávacia dráha a povrch nie je vyrovnaný. Ak sa teda pozeráte z druhej strany, dráha je buď z kopca, alebo do kopca. Lietanie tu má jasný smer. Pristávate do kopca a štartujete z kopca. Pilot má jeden pokus na oba manévre. Opravy nie sú možné. V skutočnosti neexistuje ani príručka, čo robiť, ak sa pristátie alebo vzlet musí opakovať. Vzhľadom na polohu letiska vo vysokej nadmorskej výške v Alpách je tu situácia pre pilotov zložitá aj z hľadiska počasia.

Letisko Gustaf III, Svätý Bartolomej

Súčasťou súostrovia Malé Antily v Karibskom mori je ostrov Svätý Bartolomej. Ostrov bol francúzskou kolóniou, ale v roku 1784 ho od Francúzska odkúpilo Švédsko. Hlavné mesto je preto pomenované po švédskom kráľovi Gustávovi III. Po kráľovi je pomenované aj miestne medzinárodné letisko, ktoré patrí na zoznam najnebezpečnejších letísk na svete. V roku 1878 bol ostrov vrátený Francúzsku. Rozvoj cestovného ruchu tu umožnila najmä výstavba letiska, ktorá v hlavnej sezóne dokáže prijať až 250 lietadiel denne. Piloti, ktorí chcú lietať na toto letisko, potrebujú aj špeciálne osvedčenie. Dráha je tu nielen extrémne krátka, meria len 650 metrov, ale pristátie komplikujú ďalšie nepríjemnosti. Dráha vedie za skalným hrebeňom, takže ju nie je dlho vidieť. Na skalnom hrebeni vedie cesta. Pilot musí zostúpiť do výšky len päť metrov nad diaľnicou. Situáciu komplikuje skutočnosť, že pristávacia dráha sa končí len päť metrov od mora a napriek tomu sa výrazne zváža smerom nadol. Pilot nesmie za žiadnych okolností dráhu prejsť. Ďalšou komplikáciou je poloha letiska v údolí, čo znamená časté poryvy turbulentného vetra, ktoré môžu lietadlo náhle zdvihnúť alebo naopak zhodiť.