Dopravné tunely
Tunel v priesmyku Monte Ceneri
V minulom roku došlo vo Švajčiarsku k dokončeniu a otvoreniu ďalšieho železničného tunelu. Jeho dĺžka je 15,4 km a nachádza sa v priesmyku Monte Ceneri vo švajčiarskom kantóne Ticino. Tunel je poslednou súčasťou priameho železničného prepojenia severnej Európy a Stredomoria cez Alpy. Stál v prepočte približne 3,5 miliardy eura a budoval sa 10 rokov. Projekt je označovaný za švajčiarsku stavbu storočia. Projektovaný je tak, že vlaky tu môžu jazdiť rýchlosťou až 250 km/h. Na trati sa počíta s osobnou aj nákladnou dopravou. Aj keď osobné vlaky značne skrátia dobu jazdy, je nákladná doprava tým hlavným dôvodom, prečo sa do projektu investovalo. Švajčiarsko si od tunela sľubuje, že sa viac nákladu prepraví po železnici ako kamiónmi po diaľnici a tak dôjde k zníženiu emisií a k väčšej ochrane životného prostredia, najmä Álp.
Gotthardský tunel
Švajčiarsko sa môže pýšiť ďalším tunelovým skvostom, ktorým je najdlhší železničný tunel na svete. Meria cez 57 kilometrov, čo je iba pre predstavu približne vzdialenosť z Bratislavy do Trnavy. Vedie o úpätia hlavného hrebeňa k jeho úpätiu na druhej strane a vyhýba sa tak zložitému stúpaniu do vysokých výšok. V niektorých miestach je tunel mimoriadne hlboký a vedie aj 2300 metrov pod vrcholom hory Piz Vatgira. Maximálne vedie vo výške 550 metrov nad morom a je takmer bez väčších zákrut. Výstavba tunelu trval 17 rokov. Vzhľadom k celkovým nákladom ktoré dosiahli asi 12 miliárd eur sa o realizácií tohto projektu rozhodovali v niekoľkých referendách. Celkom sa museli vyviesť 28 miliónov ton horniny. Značná časť tejto horniny sa použila k výrobe betónovej zmesi pre vnútorné osvetlenie tunela aj na stavebné práce v tuneli. Z toho čo zostalo, vznikli tri rekreačné ostrovy v Luzerskom jazere neďaleko severného portálu jazera.
Eurotunel
V zozname najzaujímavejších tunelov nemôže chýbať Eurotunel vybudovaný pod kanálom La Manche, ktorý vytvoril železničné spojenie medzi Anglickom a Francúzskom. Svojou dĺžkou 50 km dlho zastával pozíciu najdlhšieho tunelu na svete. Celých 38 km sa nachádza pod morským dnom. Priemerná hĺbka tunela je 45 metrov pod dnom mora. Náklady na výstavbu tunela boli tak obrovské, že firma skoro zbankrotovala, vyšplhali sa na 10 miliárd libier. Ale dnes profituje a to napriek tomu, že veľkou konkurenciou je letecká doprava. Cesta vlakom z Londýna do Paríža trvá zhruba 2:15 minút. Veľa ľudí stále dáva prednosť železnici pred lietadlami, a to či už z ekologického hľadiska, ale aj z dôvodu, že majú strach z lietania. Denne pomocou tunela prepravia asi 50 tisíc ľudí a zhruba 54 tisíc ton nákladu. Pokiaľ by sme zmerali iba samotnú cestu z jedného brehu na druhý, cesta trvá iba 20 minút.
Laerdalský tunel
Najdlhší diaľničný tunel na svete nájdeme v Nórsku. Pred dvoma rokmi oslávil 20 rokov. Meria 24,5 km a vodiči ním prejdú približne za 20 minút. Tunel sa staval 5 rokov a prišiel v prepočte na takmer 2 miliardy eur. Tunel skrátil cestu z Osla do prístavu Bergen o polovicu. Namiesto 14 hodín cesta zaberie iba 7. Tunel je miestami hlboký až 1,4 km. Doprava v ňom je regulovaná. Za hodinu ním môže prejsť maximálne 400 áut. Odvod presakujúcej vody je vyriešený vďaka sklonu tunelu. V tuneli je na každom 250 metrovom úseku núdzový telefón. Každých 125 metrov je umiestené protipožiarne odpočívadlo a vo vnútri tunela sú 3 ohromné jaskyne v ktorých sa v prípade požiaru otočí aj niekoľko kamiónov naraz. Tunel je dokonale osvetlený a odvetrávanie zabezpečujú obrovské ventilátory. Takisto sú tu aj filtre, ktoré zadržiavajú prach a splodiny a je tu aj rádiový a mobilný signál.
Tunel Seikan
Býva označovaný za dopravnú pýchu Japonska. Železničný tunel, ktorý spája japonské ostrovy Honšú a Hokkaidó, bol so svojimi 53,85 km dlho najdlhším železničným tunelom sveta. Bolo tomu tak od roku 1988, keď bol slávnostne otvorený, až do roku 2016 kedy ho o pár km prekonal švajčiarsky Gotthardský tunel. Zároveň sa jedná o druhý najdlhší podmorský tunel na svete, aj keď pod morom vedie iba jeho časť, konkrétne 23 kilometrov. Tunel vedie 140 metrov pod úrovňou mora. Jeho stavbu sprevádzali problémy. Aj preto sa namiesto 9 rokov staval 17. Vzhľadom k tvrdosti skaly museli robotníci pracovať s výbušninami, hneď štyrikrát bol tunel zaplavený. Jedenkrát dokonca tak moc, že sa na odčerpanie vody čakalo dva mesiace. Tunel má problémy so zatekaním dodnes. Preto musia 24 hodín denne pracovať výkonné odčerpávajúce zariadenia. Pokiaľ by nepracovali, tunel by bol kompletne zatopený po 3 dňoch. Tunel taktiež prechádza seizmicky nekľudnou oblasťou, muselo sa preto vymyslieť jeho zabezpečenie proti otrasom. Tunel pod vodou preto vedie v monolitickom bloku, ktorý by mal prípadné zemetrasenie zvládnuť.
Tunel Tchaj-pej
Titulom najdlhší diaľničný tunel v Ážií sa pýši v meste Thaj-pej na Thaj-wane. Bol otvorený pre dopravu v roku 2006 po 15 rokoch práce. Meria cez 13 kilometrov a jeho výstavbe predchádzalo veľa problémov. Zospodu napríklad presakovalo také množstvo vody, že niekoľkokrát došlo k zrúteniu konštrukcie. Aj z tohto dôvodu došlo k významnému obmedzeniu rýchlosti na 70km/h a iba najmenšie prekročenie tejto povolenej rýchlosti je pokutované. Tunel vedie pod Snežnou horou a tvorí kľúčový úsek diaľnice, spája tchajwanskú metropolu Thaj-pej so severovýchodným okresom I-Ian a skrátil cestu medzi oboma miestami z 2 hodín na 30 minút.
Tunel Blanka
Pražský tunel je najväčším mestským tunelovým komplexom v Európe a to vďaka svojej dĺžke 5,5 km. Zároveň sa jedná o najväčší a najdrahší projekt v dejinách Prahy. Stavba mal trvať pôvodne 5 rokov, nakoniec sa pretiahla o ďalšie 4 roky. Takisto došlo k značnému navýšeniu nákladov a to z odhadovaných 690 miliónov eur až na 2 miliardy eur. Problémy, ktoré výstavbu tunela sprevádzali asi netreba pripomínať - od vlhkých káblov až po prepad pôdy v parku Stromovka. Aj keď v Prahe je zvykom pomenovať tunely miestopisne, v prípade komplexu Blanka to tak nie je. I keď vzniklo veľa špekulácií a zaručených teórií, podľa ktorej Blanky sa tunel volá, pravda je taká, že sa jednalo o pracovný názov. Akékoľvek boli snahy o to, aby sa tento názov neujal, nakoniec si komplex toto meno ponechal. Tunelom Blanka prejde denne 75 000 vozidiel. Objemné tubusy, ktoré slúžia ako prieduchy odvádzajúce z tunelu splodiny našli aj iné využitie. Prieduch v Prahe 6 slúži napríklad ako horolezecká stena.
Budúcnosť
Taktiež v budúcnosti sa môžeme tešiť na dych berúce stavby, ktoré sa chystajú, alebo na ktorých sa tiež pracuje. Jedným z pripravovaných tunelov je ten, ktorý by mal spájať Fínsko a Estónsko, konkrétne Helsinky s Tallinnom. Baltský podmorský tunel by mal byť dlhý cez 100 km a jeho hĺbka by v niektorých miestach mala dosahovať 215 metrov pod morom. Cestu medzi oboma metropolami by skrátil z 2 hodín na 30 minút. V roku 2020 bola ale príprava pozastavená kvôli sporu oboch strán o investíciách. Podľa pôvodného plánu má byť tunel otvorený v roku 2040. Ďalším tunelom, ktorý má spojiť dve európske krajiny, je tunel medzi Nemeckom a Dánskom, ktorého stavba začala v roku 2020. Bude spájať nemecký ostrov Fehmarn s dánskym ostrovom Lolland a to v hĺbke až 40 metrov pod morom. Pre diaľničnú a železničnú dopravu by sa mal tunel otvoriť v roku 2029. Dĺžka tunelu je plánovaná na 18 km. Železničné spojenie medzi Hamburgom a Kodaňou sa skráti o 2 hodiny, teda takmer o polovicu.
