Jazda autom v zime s "Juniorom"

Uvedomil som si, že na zimu v aute som sa tešil odmala! Mamin brat ma vzal do našej Škody 120 L „povoziť sa“ na snehu. Volant, ručná brzda a šup do šmyku. Nevedel som sa dočkať, kedy si to budem môcť vyskúšať sám. Prišlo to a užíval som si to. Samozrejme, až keď sa mi otvoril termostat, aby sa auto nezavarilo. Nebola to bezhraničná frajerina, ale užíval som si to vždy, keď na to došlo. Na vysokej škole som tak na tej mojej MII – tak som volal našu „stodvacinu“ – povozil kolegu z rádia. Prvýkrát som zľakol človeka, lebo on skoro zinfarktoval. A my sme sa len šmýkali na veľkom prázdnom parkovisku. Potom sa dlho nič v mojom zimnom živote vodiča nedialo, až kým som neobjavil čaro 4 × 4, permanentných 50 : 50 so Subaru Forester. To boli najkrajšie zimy v mojom šoférskom živote. Doslova som sa tešil na jeseň a zimu! Pamätám si na dva momenty. Keď na čerstvom snehu som sa na križovatke normálne bez frajeriny pohol, ako keby bolo sucho a leto. A policajti vedľa mňa sa len pomaly šmýkali a utekali do boku so svojou policajnou Kiou. V strede križovatky naskočila červená a oni sa nehýbali. Druhý moment bol, keď som si do mierneho stúpania dovolil obehnúť celú jednu kolónu veľkých a drahých SUV. Sám v pruhu na neodhrnutom snehu, pohodlne, šesťdesiatkou som prešiel popri nich a tešil sa zo svojho auta. Oni išli tridsaťpäť. To bola moja zima na cestách, ktorú som si užíval. Nič z toho nebola frajerina, len som si to užíval, lebo som sa mohol spoľahnúť na svoje auto. A to je vždy fajn, mať sa na koho spoľahnúť. Preto sa dnes teším z našej spolupráce. Arval je pre mňa permanentná štvorkolka.

Pekný a úspešný deň!

Milan Zimnýkoval