KORUNA SVETA

Horolezeckú výzvu prvýkrát definoval amatérsky horolezec a podnikateľ Richard Bass v 80. rokoch 20. storočia. Vzhľadom na to, že sa vedú rozsiahle diskusie o tom, aké sú hranice kontinentov a koľko sve- tadielov vlastne existuje, bol projekt založený na modeli kontinentov, ktorý sa používa v západnej Európe, USA a v Austrálii. Zoznam najvyšších vrcholov jednotlivých kontinentov neskôr upravil horolezec Reinhold Messner. Obidva zoznamy sa líšia v jedinej položke – najvyššej hore Austrálie, respektíve Oceánie. Kým v pôvodnom zozname sa uvádza najvyššia hora Austrálie, Messner oblasť upravil na Austráliu a Oceániu, a tým najvyšší vrchol zmenil. Súčasní horolezci teda väčšinou zdolávajú nie sedem, ale osem vrcholov, aby splnili položky z oboch zoznamov. Zaujímavosťou ešte je, že ani jeden horolezec nezaradil do zoznamu horu Mont Blanc, ktorá býva všeobecne považovaná za najvyšší vrchol Európy. V obidvoch zoznamoch figuruje namiesto nej kaukazská hora Elbrus. Prvým Čechom, ktorý zdolal Korunu sveta, bol v roku 2005 Miroslav Caban. Navyše sa stal iba druhým človekom po Messnerovi, ktorý pokoril všetky vrcholy bez prídavného kyslíka. Miroslav Caban ako jediný Čech zdolal všetky vrcholy z oboch zoznamov. Posledným Čechom, ktorý skompletizoval Korunu sveta, bol v roku 2019 Radek Jaroš, predtým však zvládol vyliezť ako jediný Čech na všetkých 14 osemtisícoviek.

Kilimandžáro, Afrika

Najvyššou horou afrického kontinentu je Kilimandžáro, horský masív v Tanzánii neďaleko hraníc s Keňou. V skutočnosti túto horu tvoria tri nečinné vulkány Shira, Mawenzi a Kibo, z ktorých práve vrchol Kibo predstavuje najvyšší bod afrického kontinentu, týčiaci sa až do výšky 5 895 metrov. Už od roku 1987 je hora súčasťou Svetového dedičstva UNESCO. Hoci je Kibo vyhasnutou sopkou, vedci v roku 2003 zistili, že láva dosahovala až do výšky 400 metrov pod špičkou krátera. Miestne legendy hovoria o tom, že ešte pred 170 rokmi vykazovala sopka známky činnosti. Kilimandžáro je súčasťou národného parku. Vstup je povolený len s miestnymi sprievodcami, nosičmi či kuchármi. Odhaduje sa, že výstupy na Kilimandžáro živia až 250 000 miestnych, ktorí sa ročne postarajú o 50 000 turistov. Vláda Tanzánie hľadá cesty, ako ešte viac zvýšiť príjmy z cestovného ruchu. Zverejnila preto úmysel, že by na Kilimandžáre vybudovala lanovku. Tento projekt sa stal známym v roku 2019 a okamžite sa proti nemu zdvihla vlna kritiky hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak z hľadiska ekologického, pretože by bolo nevyhnutné vyrúbať stromy a natiahnuté drôty by ohrozovali vtáky, jednak by o prácu prišli všetci, ktorých v súčasnosti výstupy na Kilimandžáro živia. Projekt je však zatiaľ stále len vo fáze úvah. Zatiaľ sa vypracúvajú štúdie a žiadne ďalšie podrobnosti neboli zverejnené.

Vinson Massif, Antarktída

Najvyšším bodom Antarktídy je masív nachádzajúci sa asi 1 200 kilometrov od južného pólu. Na dĺžku dosahuje približne 21 kilometrov a na šírku 13 kilometrov. Jeho najvyšším bodom je takzvaný Vinson Massif, označovaný aj ako Mount Vinson. Vrchol je pomenovaný podľa amerického kongresmana za štát Georgia Carla G. Vinsona, ktorý veľmi podporoval prieskum Antarktídy. Jej najvyšší bod bol objavený náhodou, až v roku 1958. Vtedy ho náhodne uzrela posádka lietadla US Navy. Vinson Massif je nepochybne najvyšším vrcholom Antarktídy, aspoň teda doteraz objaveným. Aký je ale presne vysoký, nie je úplne isté. Hod- nota sa totiž niekoľkokrát zmenila. Prvé mera- nie výšky prebehlo krátko po jeho objavení, v roku 1959. Vtedy výsledok merania skončil s výsledkom 5 140 metrov. O 20 rokov neskôr uskutočnil medzinárodný tím výstup na vrchol, kde umiestnil vlajku a lyžiarsku tyčku, pomocou ktorej došlo k spresneniu výsledku. Podľa neho dosahoval najvyšší vrchol Antarktídy hodnotu 4 897. K ďalšiemu spresneniu merania došlo v roku 2003, keď sa na zaznamenanie výšky použila najnovšia GPS technika. Podľa nej sa hodnota opäť zmenila, tentoraz bola stano- vená na 4 900,3. Aktuálne udávaná výška činí 4 892 metrov. Vychádza z GPS vysielača, ktorý bol na vrchol umiestnený v roku 2007.

Mount Everest, Ázia

Cieľ dobrodruhov, ale pre mnohých aj miesto, odkiaľ sa nikdy nevrátili. To je hora, ktorú netreba bližšie predstavovať. Mount Everest, najvyššia hora nielen ázijského kontinentu, ale aj celého sveta. Tibetský názov, preložený ako Matka sveta, je veľavravný. Hora sa týči do výšky 8 848 metrov a je pravdepodobné, že v budúcnosti bude jej výška ešte o niečo väčšia. V dôsledku tlačenia indickej dosky na tú eurázijskú dochádza k zvyšovaniu nadmorskej výšky hory. V minulosti bol Mount Everest naozajstným strašiakom a na jeho vrchol sa mohol dostať len skúsený horolezec. S tým, ako rastie technické vybavenie na trase, sa stal v posledných rokoch Mount Everest turistickou atrakciou. Na horu sa mohol vydať každý, kto zaplatil poplatok v prepočte okolo 9 500 eur. V dôsledku toho sa ale na vrchu tvorili rady, ktoré viedli k tragickým udalostiam, ako je napríklad skoršia spotreba kyslíka či dlhý pobyt vo vysokej nadmorskej výške. V niektorých exponovaných dňoch sa snaží na najvyšší vrchol sveta dostať takmer tisíc ľudí naraz. Aj preto nepálske úrady pripravili sprísnenie a na výstup na Mount Everest už nebude stačiť samotné zaplatenie poplatku. Záujemca sa musí preukázať dobrým zdravotným stavom a skúsenosťami s výstupom na vrchol vyšší ako 6 500 metrov.

Elbrus, Európa

Za najvyššiu horu Európy je považovaný Mont Blanc. Vzhľadom na nejed- notnú metodiku určujúcu hranicu medzi Európou a Áziou je niekedy tento titul pripisovaný vrchu Elbrus, ktorý sa nachádza na Kaukaze. Tento vrchol považovali za najväčší európsky obaja horolezci, ktorí určili Korunu sveta. Elbrus je vlastne neaktívna sopka s dvoma vrcholmi, ktoré delí iba 1 500 metrov. Ten vyšší dosahuje až do výšky 5 642 metrov a podľa niektorých metodík sa tento vrchol nachádza ešte na európskom území. Elbrus je tak vyšší o 833 metrov ako Mont Blanc. Horolezci, ktorí majú skúsenosť s vysokými horami, nepovažujú výstup na Elbrus náročný. Naopak, ak sa človek dokáže aklimatizovať na vysokú nadmorskú výšku, nemal by byť problém horu zdolať aj pre fyzicky zdatných turistov. Výstup na Elbrus koniec koncov ponúka niekoľko cestovných kancelárií. Až do výšky 3 500 metrov vedie lanovka. Už odtiaľ si môžete dopriať krásny výhľad na Kaukaz. Elbrus je takisto vyhľadávaným cieľom skialpinistov.

Mount Kosciuszko, Austrália

Najvyššia hora Austrálie figurovala v pôvodnom zozname, ktorý stanovil Richard Bass. Ide o najvyšší vrchol pevninskej časti štátu Austrália aj pevninskej časti austrálskeho kontinentu. Hora sa týči až do výšky 2 228 metrov a nachádza sa v Snežných vrchoch. Ako sám názov napovedá, je to jediné miesto v Austrálii, kde sa po určitú časť roka drží sneh. V lete sa dá na horu bez problémov vystúpiť po turistickej značke. Austrálska hora má za sebou zaujímavú minulosť. Pomenovaná bola po generálovi poľského pôvodu, ktorý sa volal Kosciuszko. Pre chybu v hláskovaní ale hora až do roku 2007, teda asi 180 ro- kov, niesla meno Mount Kosciusko, teda bez písmena „z“. To však nie je jediný omyl, ktorý v histórii hory nájdeme. Keď bola oficiálne ustanovená najvyššou horou Austrálie, vzápätí sa prišlo na to, že susedná hora je o niečo vyššia a dosahuje výšku 2 228 metrov. Ako si s tým vtedy pora- dili? Jednoducho – názvy hôr prehodili. Skorší Mount Kosciuszko sa odvtedy volá Mount Townsend a táto hora od tej chvíle nesie názov Mount Kosciuszko.

Aconcagua, Južná Amerika

Aconcagua nie je len najvyššou horou Južnej Ameriky, má hneď niekoľko ďalších „naj“. Ide o najvyššiu horu na západnej i južnej pologuli i najvyššiu horu mimo Ázie. Jej vrchol sa týči do výšky takmer sedem tisíc metrov, presnejšie 6 959 metrov. Táto argentínska hora prevyšuje ostatné okolité štíty skoro o tisíc metrov. Aconcagua je veľmi nevyspytateľná. Z historických prameňov možno dokázať, že o jej zdolanie sa pokúsili už starovekí Inkovia, ale vrchol pravdepodobne nedosiahli. Dôkazy ich výskytu sa našli vo výške okolo 6 000 metrov, vyššie už však nie. Neskôr sa o výstup k vrcholu pokúsilo niekoľko dobrodruhov, všetci neúspešne. Prvý, kto stál na samom vrchole, bol Švajčiar Matthias Zurbriggen v roku 1897.

Puncak Jaya, Austrália a Oceánia

Táto hora, nazývaná aj Mount Carstensz alebo Carstensz Pyramid, v pôvodnom zozname Koruny sveta nefigurovala. Na zoznam ju pridal až Reinhold Messner, ktorý rozšíril územie Austrálie ešte o Oceániu. Meria 4 884 metrov, niekedy sa uvádza aj 5 030 metrov, a nachádza sa na ostrove Nová Guinea. Európania túto horu dlho prehliadali. Prvýkrát ju zbadal holandský prieskumník už v priebehu 17. storočia, ktorý si počas jedného jasného dňa pri plavbe všimol ľadovec na vrchole hory. Bolo to ale považované za klamanie zmyslov, lebo mu nikto neveril, že by takmer na rovníku mohol vidieť sneh. Až o dve storočia neskôr bola hora oficiálne objavená, hoci v jej okolí pochopiteľne žili domorodci. Európania ale horu oficiálne zaznamenali až počas 19. storočia. Zaujímavosťou je, že priamo vrchol hory je bez ľadu, ľadovce sa nachádzajú na jej svahoch. Vplyvom teploty však veľmi rýchlo ustupujú a počas 20. storočia dva ľadovce úplne zmizli.

Denali, Severná Amerika

Názov Denali nie je ešte príliš zaužívaný. Väčšina ľudí si bude pravdepodobne pamätať predchádzajúci názov Mount McKinley, ktorý dosahuje 6 190 met- rov a je najvyšším vrcholom Severnej Ameriky. Nachádza sa na Aljaške v ná- rodnom parku Denali, od ktorého sa tiež odvodzuje jeho meno. Zaujímavosťou je, že Denali je svojím spôsobom vyšší ako Mount Everest. Je to pre spôsob, akým je hora zdvihnutá. Kým ázijský obor leží na náhornej plošine vo vysokej nadmorskej výške, svoje okolie prevyšuje„len“ asi o 3 650 metrov. Naproti tomu Denali svoje okolie prevyšuje o 5 500 metrov. Výstup na tento vrchol patrí medzi najťažšie zo všetkých vrcholov Koruny sveta. Aj v súčasnosti, keď sa horolezci môžu spoľahnúť na špičkové vybave- nie, končí úspešne približne polovica výprav. Výstup najviac sťažuje nesmier- ne chladné počasie. Nameraných tu bolo aj –60 ℃. Pri výstupoch na túto horu sa nezriedka vyskytujú výškové choroby a problém býva takisto s kyslíkom, pretože vzhľadom na jej geografickú polohu je tu vo vzduchu menej kyslíka než napríklad na rovníku.