MIESTA, KDE LODE DÁVAJÚ DOBRÚ NOC
Kapské mesto, Juhoafrická republika
Pre jeho polohu ide o jeden z najrušnejších a najväčších prístavov v Južnej Afrike. Leží na dôležitej obchodnej ceste, a tak tu kotví množstvo obchodných lodí, ktoré prevážajú hlavne ovocie. V prístave sa nachádzajú takisto opravárenské a údržbové zariadenia využívané rybárskymi loďami. Vďaka atraktivite Kapského Mesta tento prístav, samozrejme, vyhľadáva aj množstvo výletných lodí.
Prístav sa nachádza v časti Table Bay. Týmto názvom ho označovali aj predtým, a to už od konca 15. storočia. To dokazuje, že jeho história siaha hlboko do minu- losti. Miesto sa na kotvenie využívalo už skôr, ale až koncom 17. storočia tu vznikla prvá stavba. V roku 1652 tu zriadil revíznu stanicu Jan van Riebeeck z holandskej spoločnosti pre východnú Indiu. O dva roky neskôr tu vybudoval mólo.
Table Bay je miesto, ktoré je známe prud- kými zimnými búrkami. V rokoch dávno minulých sa dokonca prístav v zimných mesiacoch niekoľkokrát vôbec nevyuží- val a cez zimu musel zostať zatvorený. Búrky spôsobovali rozsiahle straty nielen na majetku, ale aj na životoch. V roku 1858 zničila prudká búrka 30 lodí a zapríčinila stratu mnohých životov. Londýnska poisťovňa po tejto tragédii odmietla vyplácať poistné za lode, ktoré stroskotajú práve v Table Bay. Britská koloniálna vláda dala po tomto nešťastí vybudovať prvé vlnolamy, čo bol začiatok vzniku prvého bezpečného prístavu, ktorý sa postupne rozširoval až do súčasnej podoby.
Seward, Aljaška, USA
História prístavu Seward je úzko spätá s históriou rovnomenného mestečka, v ktorom trvalo žijú necelé tri tisícky obyvateľov. Mestečko obsadili osadníci až v poslednej dekáde 19. storočia, samotné mesto bolo založené v roku 1903 a pôvodne malo slúžiť ako zásobovacia základňa počas budovania železnice k Yukonu. Prístav v podobe, akú poznáme dnes, vznikol až po roku 1964, keď oblasť zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré v určitej chvíli dosiahlo silu 9,2 Richterovej stupnice. Doteraz ide o druhé najsilnejšie zemetrasenie v histórii. Následná vlna cunami doslova rozmetala Seward na kúsky. Zničila aj prácne vybudovanú železničnú dráhu a mesto sa muselo od základu vybudovať znova. Pri tejto príležitosti bol postavený aj prístav. Hoci ide o prístav v malom meste, má pre USA nesmiernu cenu. Je to jeden z najlukratívnejších komerčných rybárskych prístavov v Spojených štátoch. Ročne sa v sewardskom prístave vylodí asi 13 500 ton rýb a mäkkýšov v hodnote približne 42 miliónov amerických dolárov. Práve na rybolove a takisto turizme je založená ekonomika mesta, a tak miestny prístav disponuje flotilou viac ako sto rybárskych lodí a tuctom výletných lodí.
English Harbour, Antigua
Karibské prístavy sú preslávené svojou krásou. Platí to aj o„Anglickom prístave“ na ostrove Antigua, jednom zo Záveterných ostrovov v Karibiku. Ide o hlavný a najväčší ostrov štátu Antigua a Barbuda. English Harbour je prírodným prístavom, kde nachádzajú útočisko najmä súkromné jachty.Prístav bol v minulosti britskou námornou základňou, zdržiaval sa tu aj slávny britský admirál Horatio Nelson. Dodnes sa tu nachádzajú najrôznejšie pamiatky z tohto obdobia, predo- všetkým historické artefakty z koloniálneho obdobia lodenice. Najväčší rozmach zažíval prístav v 18. a 19. storočí práve v čase, keď slúžil ako základňa pre námorníctvo britského impéria. Po roku 1815 však význam prístavu upadal. Hoci ho do roku 1840 využívala súkromná spoločnosť, nakoniec bol uzavretý a miestne stavby našli nové využitie, napríklad ako sklad uhlia. V roku 1906 boli krajina a celý ostrov navrátené vláde Antiguy a celý prístavný komplex naďalej chátral. Až po mnohých desiatkach rokov sa začalo uvažovať o záchrane tohto historického komplexu a po značných investíciách bol prístav začiatkom 60. rokov 20. storočia znovu uvedený do prevádzky. Dnes slúži ako jachtárske centrum a ako historická pamiatka, okolie obklopuje národný park.
Kotor, Čierna Hora
Nepatrí síce medzi notoricky známe európske prístavy, rozhodne ho však môžeme zaradiť medzi tie najkrajšie, ktoré v Európe nájdeme. A to aj preto, že sa nachádza len sto metrov od historického centra mesta. Je to teda niečo podobné, ako keby sme mali prístav sto metrov od centra Bratislavy. Prístav Kotor slúžil stredovekému mestu už v 5. storočí pred naším letopočtom. Obklopujú ho stredoveké múry zo žuly a jeho voda je kobaltovo modrá. Ide o prírodný prístav. V stredoveku bol dôležitým umeleckým a obchodným centrom v oblasti Jadranu. Celé mesto je dnes na zozname svetového dedičstva UNESCO. S pomocou tejto organizácie bola oblasť rekonštruovaná po zemetrasení v roku 1979, ktoré zničilo značnú časť pamiatok vrátane mestských hradieb. Čiernohorský záliv, v ktorom sa prístav nachádza, je pre svoj vzhľad označovaný za najjužnejší fjord Európy vďaka týčiacim sa skalám, ktoré dotvárajú okolie prístavu. Počasie tu ale nie je škandinávske, je stredomorské a zátoka vlastne ani fjordom vôbec nie je. Ide o ponorené riečne údolie zložené zo štyroch spojených zátok v tvare motýlích krídel, ktorý sa tiahne do vnútrozemia od pobrežia.
Moorea, Francúzska Polynézia
Ako tropický raj býva označovaných veľa miest na svete, na ostrov Moorea vo Francúzskej Polynézii neďaleko známejšieho Tahiti sa však toto označenie hodí dokonale. Nie je tu žiadne mestské centrum, len tradičné dedinky obklopené živými plotmi, kvetmi ibišteka a, samozrejme, krištáľovo čistými lagúnami, palmami a plážami. Ostrov má tvar srdca a práve celému tomuto ostrovu slúži rovnomenný prístav.Tunajší prírodný prístav existuje už viac ako tisíc rokov. Ako prví sem priplávali na kanoe obyvatelia dnešnej južnej Ázie, Polynézania, ktorí ostrov obývali. Asi tisíc rokov žili miestni obyvatelia v izolácii, než ostrov objavili v 18. storočí Briti a kolonizovali ho. Prístav bol pre ostrov mimoriadne dôležitý, pretože išlo o jedinú prístupovú cestu. A to až do roku 1967, keď sa vybudovalo letisko. Vzhľadom na blízkosť Tahiti objavujú Mooreu turisti, ktorí sem prídu z Tahiti lietadlom, alebo nájdu ostrov počas plavby na výletnej lodi. Prístav je však stále rovnaký ako v minulosti. Nezmenil ho ani príliv turistov, nedošlo k vy- budovaniu veľkého móla, hotelov na pobreží či obchodov, neuskutočnila sa ďalšia modernizácia. Ak miestni obchodníci vidia blížiacu sa loď, vybalia v zátoke svoje stánky a čakajú na príchod lode, ktorú následne pomôžu ukotviť. Po odchode plavidla stánky zase zbalia.
Poole Harbour, Anglicko
Tento prístav možno nie je najkrajší na svete, ale je zaujímavý z iného pohľadu, z toho historického. Práve tu sa totiž písali dejiny nielen Anglicka, ale aj Európy a vlastne celého sveta. Dorsetský prístav je považovaný za jeden z najväčších prístavov na svete. Vznikol už v poslednej fáze doby ľadovej, ide teda vlastne o zatopené údolie, do ktorého ústi niekoľko riek. Na jeho brehoch sa nachádza mestečko Poole. Prístav je extrémne plytký, hĺbka vody tu dosahuje len 48 centimetrov. Poole Harbour má dlhú históriu ľudského osídlenia siahajúceho do predrománskych čias. Rimania tento prístav využívali ako invázny prístav na do- bytie južného Anglicka. Po osídlení tu vznikla malá rybárska dedina, ktorá sa postupne rozrastala a spoločne s ňou aj prístav. Od 15. storočia slúžil na vývoz vlny, v 17. storočí bol súčasťou obchodnej cesty z Pobaltia do Talianska. O storočie neskôr bol hlavným britským prístavom pre obchod so Severnou Amerikou. Ešte na začiatku19. storočia súviselo 90 percent pracovných miest v Poole s prístavom. Potom ale došlo k vybudovaniu železnice a toto číslo sa v priebehu sto rokov znížilo na 20 percent. Lodná doprava sa postupne odkláňala do Southamptonu, ktorý je nielen hlbší, ale je aj bližšie k Londýnu. Dnes prístav využívajú súkromné výletné lode, rybárske lode, ale aj niektoré menšie obchodné lode a trajekty.
Halifax, Nové Škótsko, Kanada
Najznámejším kanadským prístavom je zrejme Vancouver, ale prístav v Halifaxe by sa určite nemal vynechať. S hĺbkou 18 metrov pri odlive patrí medzi najhlbšie prírodné prístavy na svete. Vznikol zatopením ľadovcového údolia, ktoré postupne vystúpilo až na hladinu mora. Na základe priemerných rýchlostí plavidiel je prístav strategicky umiestnený približne hodinu plavby severne od Veľkej kruhovej trasy medzi Východným morom a Európou. Ide o prvý prístav pri príchode a posledný pri odchode vo východnej Severnej Ame- rike s transkontinentálnymi železničnými spojeniami. Prístav bol dlho poznačený tým, že sa do neho vypúšťala odpadová voda, a tak bol viac ako dve storočia silne znečistený. Voda bola dokonca zdravotne nevyhovujúca, čo na konci 20. storočia viedlo k uzavretiu všetkých mestských pláží. Až v roku 2000 bol spustený projekt zameraný na vyčistenie vody. Všetko sa nakoniec podarilo a po 30 rokoch uzávierky boli mestské pláže znovu otvorené pre verejnosť. Tomu predchádzali rozsiahle testy, či je voda zdravotne vyhovujúca, ktoré mali dobré výsledky. Prístav je už viac ako 250 rokov základným kameňom hospodárskej činnosti mesta a provincie. Vďaka jeho strategickej polohe sa z Halifaxu stala ideálna brána do Severnej Ameriky pre osadníkov, ako aj ideálne miesto pre vojenské operácie. V prístave je takisto niekoľko menších ostrovčekov.
Byblos, Libanon
Starobylý prístav v Libanone je považovaný za najstarší na svete. Existuje približne sedemtisíc rokov, a tak je z historického pohľadu veľmi cenný. Byblos obklopujú lesy a hory, preto bol prístav pre mesto mimoriadne dôležitý. Odtiaľ viedlo jediné spojenie s Afrikou. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom bol Byblos najdôležitejším strediskom pre prepravu dreva vo východnom Stredomorí. Feničania tento prístav využívali na prepravu miestneho vína, cédrov a ďalšieho dreva. Odtiaľ tovar putoval do Egypta. Tamojší faraóni využívali libanonské drevo na stavbu hrobiek a lodí. Aj obyvatelia Byblosu boli veľmi zruční, čo sa stavby lodí týka, a svojím umením boli preslávení. Historicky cenný nie je len samotný prístav, ale aj celé prístavné mesto. Koniec koncov podľa historikov existovalo toto mesto už v období pred trójskou vojnou, preto je považované za jedno z najstarších miest na svete. Štyristo rokov bolo toto mesto súčasťou Osmanskej ríše. Dnes je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Vďaka tomu ide o turisticky hojne navštevované miesto. Okrem toho je tu hlavným zdrojom príjmov rybolov.
Nagasaki, Japonsko
Úzky a hlboký prístav Nagasaki obklopujú z troch strán hory. Pre rozvoj mesta je zásadné 16. storočie, keď v prístave zakotvili portugalské lode. To otvorilo cestu k obchodu s Európou. Razom sa sem začal dovážať napríklad textil, chlieb či tabak. To viedlo koncom 16. storočia k výraznej premene miestnej osady, ktorá sa začala postupne rozrastať. Prístav, ako aj veľká časť mesta museli byť znovu vybudované po roku 1945 po tom, čo bola v priebehu druhej svetovej vojny na mesto zvrhnutá atómová bomba. Nagasaki bolo v tom čase významným centrom pre výrobu lodí a celý priemysel bol prakticky zničený. Dnes žije v tomto prístavnom meste okolo pol milióna ľudí. Vplyv zahraničného obchodu je veľmi zreteľný v uliciach aj v potravinách, ktoré sa tu vyskytujú. Nagasaki je moderný prístav, okrem rybárskych a obchodných lodí sem prichádzajú aj lode výletné. V prístave je vybudovaný veľký terminál, zachádza sem i mestská doprava, a tak sa výletníci z prístavu pohodlne dostanú ďalej do mesta. Na móle sú všetky dôležité úrady, ako napríklad colný, imigračný alebo karanténny, nechýba tu ani wifi pripojenie.
