Najnebezpečnejšie diaľnice sveta

Atlantic Ocean Road, Norsko

Na prvý pohľad sa táto cesta zdá byť neškodná. Pohľad zhora ponúka úchvatnú scenériu a cesta naozaj vyzerá, že nemôže byť nebezpečná. Zdanie však klame. Počas slnečného dňa je to normálna cesta, ale ak je búrka alebo vietor, táto cesta sa zmení na divokú. Atlantic Ocean Road sa právom označuje za jednu z najkrajších ciest na svete. Jazda po ňom je ako jazda po okraji mora. Celková dĺžka tejto cesty je 8274 metrov a je súčasťou nórskej národnej cesty 64. Spája mestá Kristiansund a Molde na severozápadnom pobreží Nórska. Atlantická oceánska cesta spája niekoľko menších ostrovov. Stavebníctvo tejto impozantnej cesty sa začala stavať v auguste 1983 a trvala šesť rokov. Zahŕňa osem mostov. Najvyšší z nich je most Storseisundet, ktorý sa týči do výšky 23 metrov. Stavba bola vyhlásená za národné kultúrne dedičstvo, nórsku turistickú trasu a nórsku stavbu storočia. Povrch cesty je asfaltový. Výstavba stála 122 miliónov nórskych korún, čo je v prepočte približne 11 miliónov eur. Pri výstavbe tejto cesty sa myslelo aj na turistov. Pozdĺž cesty sa nachádza niekoľko oddychových a vyhliadkových miest, odkiaľ je nádherný výhľad na okolité more. Podľa pôvodného plánu mala byť na mieste Atlantic Ocean Road vybudovaná železnica, ale nakoniec sa od nej upustilo a nová cesta bola otvorená v roku 1989. Túto cestu často využívajú aj rybári. Často lovia tresky a iné ryby priamo z mostov. Jeden z mostov je venovaný rybolovu. Nórske more je však veľmi nepredvídateľné, rovnako ako počasie v tejto oblasti. A práve to robí z cesty Atlantic Ocean Road mimoriadne nebezpečnú cestu. V oblasti často fúka silný vietor, dosahuje rýchlosť 45 kilometrov za hodinu. Vyskytujú sa tu búrky a taktiež snehové víchrice. A vo všetkých týchto nepríjemných prvkoch slnečné podnebie, ktoré sa môže zmeniť v priebehu minút. Miestni obyvatelia preto odporúčajú nepodceňovať nepriaznivé počasie. Vlny sú niekedy také vysoké, že dokážu sa prevaliť aj na cestu.

Passage du gois, Francúzsko

Ďalšou európskou cestou, na ktorej je potrebná maximálna opatrnosť, je francúzsky Passage du Gois. Táto cesta spája ostrov Noirmoutier s pevninou. Nachádza sa na pobreží Atlantického oceánu a meria 4150 metrov. Je to francúzska prírodná pamiatka. Tento úsek cesty je pravidelne zaplavovaný a je prístupný len počas odlivu. Dvakrát denne táto cesta mizne pod hladinou oceánu v hĺbke 1,5 až 4 metre. V závislosti od sily prílivu. Kamenná hrádza slúži ako spojnica medzi ostrovom a pevninou od 16. storočia. Od roku 1971 to však nie je jediná prístupová cesta. Od tohto roku je v prevádzke aj most. Miestni obyvatelia sú zvyknutí orientovať sa podľa času prílivu a odlivu a túto cestu využívajú bez problémov. Nebezpečenstvo preto môže byť väčšie pre vodičov, ktorí nepoznajú miestne zákony. Na oboch koncoch cesty sú informačné tabule, ktoré treba sledovať. Miestni obyvatelia odporúčajú jazdiť po trase opatrne a pomaly, pretože cesta je neustále mokrá a klzká. Po odlive zostávajú na ceste klzké morské riasy. Problémom môže byť aj hustá hmla. Podľa skúseností miestnych obyvateľov je táto cesta obzvlášť zradná na dvoch kolesách. Táto cesta bola dejiskom niekoľkých etáp Tour de France. V roku 1999 spôsobili mokré podmienky hromadnú haváriu. Dnes je tiež obľúbenou turistickou destináciou. Návštevníci môžu dvakrát denne sledovať, ako sa cesta vynára z oceánu.

Priesmyk stelvio, Taliansko

Priesmyk Stelvio, taliansky Passo dello Stelvio, sa považuje za zázrak techniky a jednu z najpozoruhodnejších ciest v Európe. Slávna relácia Top Gear dokonca označila tento priesmyk za najlepšiu cestu v Európe. Priesmyk sa nachádza v Taliansku pri hraniciach so Švajčiarskom. Je to druhý najvyšší priesmyk v Európe, dosahuje výšku 2 758 metrov. Cesta vedie z Bormia do Prato allo Stelvio a je dlhá 49 kilometrov. Počas tejto cesty môžete očakávať prevýšenie 1525 metrov a 60 veľmi ostrých zákrut a niekoľko tunelov vrátane jednosmerných. Mnohé z nich boli do skaly vytesané ručne. Priesmyk Stelvio je obľúbený najmä medzi motorkármi, ale aj medzi vodičmi áut a karavanov, ako aj cyklistami. Vzhľadom na nadmorskú výšku je potrebné brať do úvahy, že na vrchole je redší vzduch a odlišná je aj klíma. Ak prší dole, môže pršať aj na vrchole priesmyku. Pokiaľ dole prší, na vrchole priesmyku môže snežiť. Kvôli počasiu je priechod otvorený len od júna do septembra, ale ak neočakávane napadne sneh, môže byť v tomto období zatvorený. Na vrchole sa nachádza odpočívadlo s horskou chatou a stánkom s občerstvením. Pôvodne cesta slúžila ako spojnica medzi Lombardiou a zvyškom Rakúska. Bol postavený v rokoch 1820 až 1825 na príkaz rakúsko-uhorského cisára Františka I. V tom čase sa cesta udržiavala aj v zime. V roku 1859 sa Lombardia odtrhla od Rakúsko-Uhorska a stala sa súčasťou Talianskeho kráľovstva. V tom čase tvoril hranicu medzi oboma krajinami priesmyk Stelvio. Medzi ďalšie zaujímavosti patrí nariadenie z roku 1904, keď bol vyhlásený zákaz vstupu cyklistov. V roku 1911 bola rýchlosť obmedzená na 15 kilometrov za hodinu. Všetky tieto opatrenia však boli neskôr zrušené a dnes už neplatia. Počas tejto cesty vystúpite 1525 metrov a 60 veľmi ostrých zákrut a niekoľko tunelov, medzi ktorými sú aj niektoré jednosmerné. Mnohé z nich boli ručne vytesané do skaly.1825 na príkaz rakúsko-uhorského cisára Františka I. V tom čase sa cesta udržiavala aj v zime. V roku 1859 sa Lombardia odtrhla od Rakúsko-Uhorska a stala sa súčasťou Talianskeho kráľovstva. V tom čase tvoril hranicu medzi oboma krajinami priesmyk Stelvio. Medzi ďalšie zaujímavosti patrí nariadenie z roku 1904, keď zákaz vstupu cyklistov. V roku 1911 bola rýchlosť obmedzená na do 15 kilometrov za hodinu. Všetky tieto opatrenia však boli neskôr a dnes už nie sú platné.

Old Yungas Road, Bolívia

Medzi najnebezpečnejšie cesty na svete patrí bolívijská Stará cesta Yungas, prezývan ako cesta smrti. Niekoľkokrát bola vyhlásená za najnebezpečnejšiu cestu na svete. Toto ocenenie si zachováva, hoci v súčasnosti už nie je taký strašidelná, pretože v oblasti bola vybudovaná nová, bezpečnejšia diaľnica, a preto sa nepoužíva tak často. Napriek tomu sa cesta naďalej používa. Čím si vyslúžila prívlastok najnebezpečnejšia cesta na svete? Táto cesta spája mestá La Paz a Coroico, je dlhá 69 kilometrov. Úzka cesta obklopená dažďovým pralesom sa vinie do výšky 4650 metrov. Odhaduje sa, že na tejto ceste každoročne zomrie 200 až 300 ľudí. Zatiaľ čo v Bolívii sa jazdí vpravo, na tejto ceste je to naopak a jazdí sa vľavo. Vodič tak má lepší výhľad na okraj cesty, za ktorým sa nachádza až 1000 metrov hlboká priepasť. Väčšina nehôd sa stala v situáciách, keď sa stretli dve vozidlá. V tomto prípade má vozidlo idúce hore prednosť v jazde a protiidúce vozidlo musí podľa miestnych predpisov jazdiť čo najbližšie k okraju cesty, zastaviť a počkať, kým protiidúce vozidlo prejde. A práve tento manéver sa v mnohých prípadoch skončil pádom do priepasti. Situáciu môže výrazne skomplikovať aj počasie. Cesta je hrboľatá a keďže sa nachádza vedľa džungle, je často mokrá a blatistá. Počasie sa tu dokáže zmeniť doslova zo sekundy na sekundu, keď sa z jasnej oblohy v priebehu chvíle stane zamračená a začne husto pršať, alebo padne hmla. Časté sú aj zosuvy pôdy, alebo padanie skál zo svahu. To spôsobuje veľké množstvo prachu a zlú viditeľnosť. Vozovka je široká len 3,2 metra, no v minulosti tu jazdili nákladné autá a autobusy. V súčasnosti je cesta málo využívaná pre automobilovú dopravu, o to viac tu môžete stretnúť cyklistov. Old Yungas Road láka na extrémnu športovú výzvu, aj pre cyklistov je neľútostná. V priemere tu zomrie najmenej jeden človek cyklistov ročne. Táto cesta bola postavená v 30. rokoch 20. storočia počas vojny paraguajskými väzňami. Postupne sa modernizuje. Jeho prevádzka sa v roku znížila 2006, keď bola otvorená nová moderná trasa s mostmi, chodníkmi, viac jazdnými pruhy a zvodidlami. Táto nová diaľnica sa nazýva South Yungas Road, starší názov bol Old, alebo North.

Sveti Jure, Chorvátsko

Najvyššie položenou horskou cestou v Chorvátsku je horský priesmyk Sveti Jure, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1762 metrov. Cesta vedie cez pohorie Biokovo pozdĺž dalmatínskeho pobrežia Jadranského mora. Odtiaľ sa vám naskytne úžasný výhľad nielen na hory, ale aj na more, ostrovy a vnútrozemie. Hoci je cesta otvorená celoročne, v zime sa odporúča len veľmi skúseným vodičom. V oblasti sa môže vyskytnúť veľmi silný vietor, preto sa odporúča pred cestou skontrolovať aktuálne poveternostné podmienky a v prípade nepriaznivých podmienok sa na cestu nevydávať. Môžu sa vyskytnúť zosuvy pôdy. Cesta je veľmi úzka a priestor je len na niekoľkých miestach pre dve vozidlá. Na vrchole hory sa nachádza veľký skalný dóm, na ktorom sa nachádza televízna veža. Cesta je plná zákrut, povolená rýchlosť je 30 kilometrov za hodinu a žiadne predbiehanie, čo je dôkazom toho, ako zradné je to cesta.

Dalton Highway, USA (Aljaška)

Hoci to na prvý pohľad nevyzerá, daltonská diaľnica spájajúca mestá Fairbanks a Deadhorse je veľmi zradná. Aj preto, že Deadhorse leží na samom brehu Severného ľadového oceánu. Táto cesta je známa aj ako ľadová cesta. Niektoré jej časti sú prejazdné len v zime, keď močiare a rieky zamrznú. Povrch tejto cesty je štrkový. Cesta tvorí dôležitú zásobovaciu trasu a je jednou z najsevernejšie položených ciest na svete. Vzhľadom na všetky tieto vlastnosti je trasa určená najmä pre nákladné vozidlá. Osobné autá a motocykle sa neodporúčajú. Osudy vodičov kamiónov na tejto ceste sú zobrazené v seriáli Trucks on Ice. Vodiči, ktorí zvládli túto cestu, sa zhodujú v jednom: ak ju zvládnete, môžete jazdiť kdekoľvek. Zradná je na tejto ceste jej odľahlosť. Keď prechádzate Dalton Highway, prechádzate divočinou. Predtým, ako vyrazíte na cestu, je dôležité, aby ste mali svoje vozidlo v perfektnom stave a aby ste mali dostatočné zásoby. Na tejto 666 kilometrov dlhej diaľnici v divočine sa nachádzajú len tri dediny a väčšina trasy vedie úplnou divočinou. Nie sú tu žiadne čerpacie stanice, hotely, reštaurácie ani iné služby, na ktoré sme zvyknutí. Skutočne len divočina. A práve preto je táto cesta pomenovaná po svojom zakladateľovi, zradná. Tankovať môžete len na troch miestach na trase. Diaľnica je tiež jediným spojením s miestnymi ropnými poliami, takže ju často využívajú veľké traktory, ktoré uvoľňujú blato, štrk a husté oblaky prachu, ktoré výrazne znižujú viditeľnosť. Trasa  prechádza cez tundru a križuje rieku Yukon, aj preto je veľkým nebezpečenstvom divoká zver, ktorú môžete stretnúť na ceste. Nebezpečenstvo predstavuje aj počasie, ktoré sa kvôli vysokej nadmorskej výške často a náhle mení. Najvyšší bod na diaľnici je vo výške 4444 metrov nad morom. Vozidlá a ich posádku ohrozuje aj silný vietor a lavíny.

Skippers Canyon Road, Nový Zéland

Na juhozápade Južného ostrova Nového Zélandu sa nachádza cesta Skippers Canyon Road, ktorú pred viac ako 140 rokmi ručne vytesali robotníci do skaly. Táto cesta bola postavená počas zlatej horúčky ako jediná prístupová cesta do mesta Skippers. Jeho výstavba trvala 22 rokov. Pracovníci používali ručné vŕtačky a pušný prach. Cesta Skippers Canyon Road sa preto považuje za technický zázrak. Cesta je dlhá asi 25 míľ a je taká úzka, že miestne požičovne neakceptujú poistenie auta, ak sa vydáte na túto cestu. Na ceste je len niekoľko miest, ktoré sú dostatočne široké na to, aby sa tam zmestili dve vozidlá. Na väčšine úsekov sa autá nemajú ako vyhnúť a jedno z nich musí cúvať. Možno tri kilometre. A pretože neexistujú žiadne pravidlá, ktoré vozidlo má prednosť v jazde, je na oboch vodičoch, aby sa navzájom dohodli. Napriek nebezpečenstvu je táto cesta veľmi obľúbená, pretože ponúka fantastický výhľad na okolitú krajinu. Kaňon a rieka sú mimoriadne očarujúce. Cesta bola pôvodne vybudovaná pre potreby banského priemyslu, aby sa zlepšil prístup pre pracovníkov a banské stroje. Až do 20. storočia tu však bolo používanie áut zakázané. Dnes je tu čulý turistický ruch, ale jazda po ceste je veľmi náročná. Chýbajúce zábradlie nedáva priestor na chyby. Aj po viac ako 140 rokoch od jej vybudovania vyzerá cesta stále rovnako. Cestou môžete naraziť na množstvo výstražných značiek, ako napríklad obmedzenie rýchlosti na 15 kilometrov za hodinu, zvieratá na ceste, neexistujúce zábradlia, hrozbu zosuvov pôdy a mnoho ďalších varovaní. V zime môže byť cesta úplne uzavretá. Vyhnúť by ste sa mali aj karavanom a obytným vozidlám. Novozélandský kaňon je známy aj z filmu Pán prsteňov. Natáčala sa tu časť filmu Mission: Impossible 6 s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe.

Sichuan-Tibet Highway, Čína

Túto cestu dobre poznajú dobrodruhovia, ktorí sa vydali na najvyššiu horu sveta. Začína sa v meste Čcheng-tu v provincii S'-čchuan a končí v tibetskej Lhase. Jeho celková dĺžka je 2142 kilometrov. Táto trasa je mimoriadne atraktívna, čomu zodpovedá, napriek nebezpečenstvu, rozsiahly turistický ruch. Z cesty môžete vidieť bohaté prírodné scenérie, hory stúpajúce do neba a typické Tibetské obydlia. Vzhľadom na to, kde sa cesta nachádza, nie je asi prekvapujúce, prečo je klasifikovaná ako nebezpečná. V prvom rade je to počasie, ktoré sa náhle zmení. Jeden deň si užívate teplé jarné lúče a o pár hodín neskôr vás čaká snehová búrka. Jazda po tejto ceste v takomto počasí môže byť problémom aj pre skúseného vodiča. Časté sú aj lavíny a zosuvy pôdy. Povrch cesty nie je spevnený, takže je

veľmi často zablatené. Kolóny áut, ktoré v tomto bahne uviazli na niekoľko dní, niekedy aj týždňov, nie sú výnimkou. To však nie je najväčšie nebezpečenstvo, ktoré tu na vodičov číha. Ide o gangy, ktoré útočia na vodičov, ktorí tu uviazli, a často ich unášajú za peniaze. Tibetská diaľnica prechádza cez 14 pohorí, dažďový prales a mnohé známe rieky, ako napríklad Dadu a Jintsha. Po ceste sa dajú vidieť zasnežené vrcholy a hlboké rokliny. Nebezpečie predstavujú aj mosty. Niektoré z nich sú strážené 24 hodín denne a v prípade veľmi zlých podmienok je vstup na tieto mosty zakázaný.

Tunnel Road, Čína

Zložitý systém tunelov v skale, to je Tunelová cesta v Číne. Je to cesta pre skutočných dobrodruhov, hoci pre miestnych obyvateľov je to každodenná nevyhnutnosť. Tento systém tunelov vybudovali miestni obyvatelia. Dediny v horách boli veľmi izolované, preto hľadali spôsob, ako ich spojiť. Výsledkom je rozsiahly systém tunelov. Najznámejší je tunel Guoliang, ktorý je najznámejším tunelom v krajine. Obyvatelia pracovali na jeho otvorení päť rokov. Vďaka tomu sa v obci rozvinul cestovný ruch. Cesta je dlhá 700 metrov a zahŕňa dva tunely vysoké päť metrov a široké štyri metre. Pravdepodobne najnebezpečnejší tunel v krajine je Kunshan. Autá na tejto ceste sa dostanú do výšky 1 300 metrov nad morom. Cesta je dlhá 1,6 kilometra a zahŕňa celkovo šesť tunelov. O nebezpečnosti tejto cesty svedčí aj to, že je v zime uzavretá. Nebezpečenstvom je visutý tunel v údolí Xiya, ktorý dedinčania stavali 30 rokov. Cesta vedie na povrch útesu. Spočiatku to bol štrk, ale v neskorších rokoch mu vláda poskytla novú betónový povrch. Ďalším takzvaným visutým tunelom je Huilong. Je taký úzky, že ak sa stretnú dve autá, neprejdú. Cesta tvorí písmeno S a začína na jednej strane hory, jej ústie je na druhej strane hory.