Test Volkswagen ID.3 Pro S - Prežitok alebo záchranca?

Koniec koncov, je to len obyčajný Volkswagen - poznamenal môj sused, ktorý nikdy nevynechá príležitosť sadnúť si do elektromobilu, ktorý priveziem domov na testovanie. Hoci to sused nemyslel úplne lichotivo, trafil klinec po hlavičke.

Hoci nie je žiadnym veľkým znalcom elektromobilov, nechtiac odhalil filozofiu, ktorú Volkswagen, možno nevedomky, sleduje pri každom elektromobile, ktorý uvedie na trh - len nikoho nevystrašiť. Odpoveď na otázku, ako uspeje teraz a v budúcnosti, sa skrýva v mysliach jeho zákazníkov. Facelift ID.3 určite priniesol viac používateľskej prívetivosti a zmiernil dizajnové excesy. Či si však získa srdcia tých, ktorí už prijali elektromobilitu za svoj primárny spôsob dopravy, nie je vôbec isté.

Ožužlané cukríky útočia

Ako sa vlastne prejavuje tá "volkswagenovosť", o ktorej hovoril sused? Odpoveď je jednoduchšia, než sa zdá. Aj po facelifte zostáva ID.3 tým "Das Auto", na ktoré sme si v minulosti zvykli. Chcete motor pod kapotou? Máte ho mať. Akokoľvek už od konkurencie vieme, že pri správnej implementácii batérie a pohonnej jednotky sa dá vytvoriť batožinový priestor aj v prednej časti vozidla, VW to ignoruje, ponecháva na ID.3 klasické otváranie "haupny" a nechce vodiča frustrovať žiadnou novinkou. Milujete otváranie kufra vyklopením loga VW? Je to tu tiež. Určite ste už niekde videli aj kľučky, ktoré otvárajú priestor ID.3 vstupom cez bočné dvere.

Možno ste však zabudli, že autá sa dajú otvoriť vložením kľúča do zámku dverí. Z nejakého dôvodu sa nám to Wolfsburg po desiatich rokoch propagácie bezkľúčového odomykania auta rozhodol opäť pripomenúť. Nie že by sa ID.3 nedalo otvoriť len dotykom prsta na kľučke. Otvor, ktorý inžinieri neváhali nechať vyfrézovať do kľučky, však nenecháva nikoho na pochybách - vo VW by ste sa mali cítiť ako na bezpečnom mieste, ktoré vás chráni pred nebezpečnými výmyslami modernej doby.

To všetko platí aj napriek tomu, že VW sa vydal úplne moderným a praktickým smerom. Ukazuje, že elektromobily nemusia vyzerať ako honosné korvety, na ktoré prisahá zvyšok nemeckej konkurencie. Aj po facelifte zostáva VW ID.3 hybridom MPV a auta nižšej strednej triedy. Cukríkom potiahnutá vizáž sa stará o to, aby aerodynamika bola pri prevádzke vozidla účinná, čomu rovnako napomáhajú takmer úplne plné 20-palcové zliatinové disky. Facelift našťastie odstránil nevzhľadne vyzerajúcu jazvu na kapote v podobe plastovej čiernej rozdeľovacej lišty pred čelným sklom. Taktiež sprehľadnil okraje a pridal novú grafiku zadných svetiel. Veľa ďalších dizajnových úprav však nečakajte. ID.3 zostáva predovšetkým funkčný - presne tak, ako jeho tvorcovia sľubovali pri jeho uvedení na trh. ID.3 má byť VW Beetle novej éry.

Vnútri chudobného príbuzného

Po nastúpení do vozidla si však vodič zvyknutý na iné koncernové vozidlá pravdepodobne neodpustí úľavu, že s ľudovým Beetlom nemusí byť až tak veľa podobností. Samozrejme, chápem, že všetky autá sú čoraz drahšie a že s plnohodnotným nástupom elektromobility sa vlastníctvo elektromobilu definitívne stane výsadou stredných a vyšších príjmových skupín. Aby mi však interiér auta za milión korún pripomínal Renault Twingo prvej generácie, mi pripadá trochu nemiestne. Interiér vozidla je jednoducho nízkorozpočtový.

Volkswagen si určite zaslúži pochvalu za to, že sa pri facelifte snažil zlepšiť kvalitu materiálov v interiéri. Prevažujúcim dojmom sa však ID.3 stále približuje skôr k modelu Polo ako k Passatu, s ktorým by mal byť logicky spätý svojou cenovkou. Umelá (údajne vegánska) koža na volante sa ani nepodobá na pravú. Tvrdé plasty už síce v interiéri nedominujú, ale stále ich nájdete napríklad na výplniach dverí, kde by ste si chceli dopriať trochu pohodlia pre ruky. A čo je vám platné, že je interiér špičkovo odhlučnený, ak to vedie k tomu, že pri zatáčaní počujete vŕzganie volantu. Kvalita síce urobila veľký skok vpred, ale k dokonalosti stále chýba niekoľko krokov.

Rád by som tiež poznal niekoho, kto by vedel vysvetliť a hlavne vyčísliť výhody sťahovania okien zo sedadla vodiča pomocou dvoch tlačidiel namiesto štyroch. Jediným odôvodnením toho, že zadné okná sa dajú stiahnuť len z miesta vodiča prostredníctvom predchádzajúceho stlačenia tlačidla "vzadu", je ušetrenie niekoľkých stotisíc korún na predajnej cene. O tom však silne pochybujem. Podľa môjho názoru VW jednoducho šetrí na nesprávnych miestach.

Osobne mi nie je sympatická ani celková koncepcia interiéru, ktorá sa profiluje skôr ako interiér MPV než bežného auta. Na zadných sedadlách napríklad úplne chýba odkladací priestor a cestujúci dostanú ako bonus len dvojicu portov USB-C. Cestujúci vpredu potom majú k dispozícii de facto obrovský priestor v stredovom tuneli, ktorý je skrytý roletou. Ešte pred niekoľkými rokmi som sa podobným riešeniam vo vozidlách Tesla vysmieval ako nemiestnemu šetreniu. Dnes s prístupom, ktorý necháva šanóny hromadiť na jednej kope bez akejkoľvek snahy o organizáciu, prichádza automobilka, ktorá mala kedysi na prvom mieste praktickosť.

Ak však akceptujete všetky vyššie uvedené neduhy, život v interiéri ID.3 je vlastne celkom príjemný zážitok. Infosystém, ktorý opäť dostal na starosť všetko dianie v kabíne, medzigeneračne zrýchlil, a hoci sa niekoľkosekundové oneskorenie predsa len párkrát prejavilo, ide len o ojedinelú anomáliu. Pochvala potom patrí Volkswagenu za úsporný a predovšetkým intuitívny dizajn prístrojového panelu, päťpalcového displeja v kaplnke pred vodičom. Je síce menší ako väčšina dnešných mobilných telefónov, ale zobrazuje až tri segmenty jazdných údajov a, čo je rozhodujúce, pohybuje sa hore a dole podľa toho, ako nastavujete volant. Už žiadne zakryté smerovky!

Pravdou však je, že vo výsledku som tento displej ani nepotreboval. Volkswagen sa v poslednom čase stal šampiónom v riešení head-up displejov na čelnom skle. Použitie virtuálnej reality premietanej na ohniskový bod 10 metrov pred kapotou je geniálnym riešením. Nikdy som s týmto navigačným riešením nejazdil. A keď sa k tomu pridá takzvané ID svetlo, nie je to žiadny problém. ID light je de facto svetelná lišta pod čelným sklom, ktorá upozorňuje vodiča na najrôznejšie neštandardné problémy. Ak niečo vo vozidle nefunguje, kontrolka sa rozsvieti na červeno. A ak sa napríklad chystáte odbočiť, prekrývajúcim sa svetlom ukazuje smer odbočenia. Zdanlivá drobnosť, ktorá spríjemňuje cestovanie.

Volkswagenu teda nechýbajú dobré nápady, ale darí sa mu ich zabíjať podceňovaním oveľa dôležitejších parametrov. Okrem spomínaných problémov je to tvrdohlavé trvanie na dotykových plochách na volante, ktoré boli nahradené ovládacími tlačidlami. Nepresnosť ich ovládania a veľmi časté preklikávanie mi spôsobili niekoľko vážne frustrujúcich momentov. Skutočnosť, že pri výške 186 centimetrov si na zadných sedadlách udieram hlavu o strop, je v aute, ktoré sa profiluje ako mini MPV, už vlastne smiešnou nepríjemnosťou.

Ticho a svižne

Ak som bol trochu kritickejší k nálade v interiéri, tak pri jazde nie je Volkswagenu ID.3 Pro S čo vytknúť. Ak si nezvyknete pracovať s plynovým pedálom trochu opatrnejšie ako na predných kolesách, môže vám malý Volkswagen za určitých okolností znepríjemniť jazdu. Akokoľvek všetky recenzie chvália neutrálne jazdné vlastnosti, neverte im na 100 %. Kombinácia vlhkosti a veľmi ostrého prejazdu zákrutou mi už raz poslala zadnú časť vozidla zo zákruty na os.

Rozhodne však nejde o štandardnú situáciu, skôr o moju vodičskú nerozvážnosť. Príplatkové dvadsiatky dobre držia na mokrej vozovke, a navyše nespôsobujú žiadne nepohodlie. Mierna šmykľavosť sa prejavuje len na českých cestách prvej triedy, inak je podvozok nadmieru komfortný, aj keď dizajnovo veľmi jednoduchý. ID.3 si aj po facelifte zachováva bubnové brzdy na zadných kolesách pre dlhšiu životnosť. Vodič si možno bude musieť zvyknúť na trochu nezvyčajné brzdenie. Ak chcete zastaviť, budete musieť silno stlačiť pedál a musíte sa vedieť zaobísť bez prudkého nástupu, ktorý je inak v koncernových vozidlách bežný. Preto možno radi oceníte, že maximálna rýchlosť je obmedzená na 160 km/h.

Koniec koncov, pravdepodobne vás neohromí ani zrýchlenie, a to ani v športovom režime. Je jasné, že ID.3 je postavený tak, aby spotrebovával, ako aj aby sa čo najviac priblížil svojim spaľovacím kolegom. Nie že by sa nedal poriadne odlepiť od zeme. Skôr ako kopance, ktoré sú bežné v autách Tesla alebo v nedávno vyradenom Jaguare I-Pace, očakávajte výkon podobný výkonnejšiemu preplňovanému benzínu.

Neuveriteľnú manévrovateľnosť oceníte oveľa viac. Minimálne previsy v kombinácii s obrovským zdvihom z neho robia geniálneho spoločníka do mesta. O to viac, že Wolfsburg kládol veľký dôraz na prediktívne riadenie. Auto sa správa ako skúsený vodič. Dokonca ani nemusíte mať zapnutú navigáciu a tempomat, aby sa správalo presne tak, ako sa k nemu blížite. Zabrzdí pred zákrutou. Udržiava si odstup od vozidla pred vami. Pomáha vám prispôsobiť rýchlosť aktuálnemu dopravnému značeniu. Pri predbiehaní sa sám presúva z pruhu do pruhu. To všetko tak príjemne a nenútene, že som ani nepociťoval potrebu zapnúť systémy a naopak - po presadnutí do svojho bežného auta bez asistentov som pociťoval miernu nostalgiu spojenú s niekoľkými nebezpečnými situáciami, v ktorých som očakával pomoc od auta, ktorá jednoducho neprišla.

Chuť na jazdu na dlhé vzdialenosti

Volkswagen ID.3 je rozporuplné vozidlo. Nad jeho mnohými nedostatkami budete udivene dvíhať obočie. Ak sa však s niečím nedá polemizovať, je to jeho spotreba paliva. V prevedení Pro S má väčší, 82kWh akumulátor umiestnený pod sedadlami, z ktorého využijete celých 77 kWh. Áno, samozrejme, asi poznáte autá s väčšími akumulátormi. ID.3 však na plne nabitú batériu prejde bez väčších problémov 500 km. Teda ak nejazdíte výlučne po diaľnici. V kombinovanom režime som po stovkách kilometrov skončil s priemernou spotrebou 18,3 kWh/100 km. A to je naozaj slušný údaj, aj keď ide o letnú prevádzku, v ktorej sú elektromobily vždy o niečo úspornejšie ako v zime. Mestský režim pravidelne vychádzal na približne 14,5 kWh/100 km.
 

Samotný dosah však nie je jedinou vlastnosťou, ktorá robí z ID.3 každodenný a absolútne všestranný nástroj. Stačí pripojiť vozidlo k rýchlonabíjačke a Volkswagen začne čarovať. Nie je problém prekročiť maximálny nabíjací výkon 170 kW. Pri dobíjaní z posledných pár percent batérie nie je problém na príslušných nabíjačkách prekročiť nabíjací prúd 180 kW. Aj pár percent pred stovkou dokáže VW ID.3 nabíjať prúdom, ktorý dosahuje výkon väčšiny "rýchlych" 50-kilowattových nabíjačiek zastúpených v Českej republike.

Záver

Volkswagen ID.3 Pro S je vozidlo, ktoré sa snaží nájsť rovnováhu medzi budúcnosťou a tradíciou. Jeho koncepcia osloví tých, ktorí chcú vstúpiť do sveta elektromobilov, ale nechcú sa vzdať známych prvkov klasických automobilov. Je to jednoducho pocit, akoby ste sa vrátili do domu svojej babičky a videli všetky veci na svojom mieste.

Ale nemôžem si odpustiť malé porovnanie. ID.3 Pro S stojí v súčasnosti viac ako milión dvesto tisíc. Za rovnakú cenu môžete mať Teslu Model 3 Long Range. A zrazu sa nostalgia stáva pre mnohých ľudí dosť možno jediným dôvodom, prečo si zaobstarať VW. Tesla má väčší papierový dojazd, väčší kufor, typické "muskovské" vychytávky vo výbave, ako napríklad "psí režim", ktorý používa samostatnú klimatizáciu na ochladenie vášho štvornohého miláčika, keď idete nakupovať. K tomu väčší kufor, vyšší výkon, vyššiu maximálnu rýchlosť... a v neposlednom rade päť miest pre cestujúcich. Áno - VW ponúka štyri sedadlá len vo verzii Pro S.

Aj keď by som bol rád, keby nemecký gigant prešiel do elektrického veku, myslím, že by som mal vo svojej voľbe jasno. A nie je to len Tesla. Podobne veľký MG 5 je na trhu už nejaký čas a čaká na príchod ďalších a lacnejších čínskych konkurentov. Bude to tvrdý boj a nemecký Autoland doň zrejme nevstupuje v najlepšej forme.